Recenzia skladby Akordy a kordy
na CD Elektrická gitara
"Akordy a kordy" (7:13) představují kompozičně složité dílko, jež napsal Pavol Bizoň, sestavené
z neobyčejných (dokonce spektrálnich) souzvuku tónu a akordových řetězu, jejich proměnlivých dozvuku,
dynamiky, rytmické a zvukové intenzity. To vše vytváří širokou škálu nálad - od útočných, uzurpátorských,
až po mediativní.
Jan Hocek: Attila Tverďák a jeho perfektní elektrická kytara, 29.6.2015, Alba 1114
27.ročník Nová slovenská hudba 2014
Nová slovenská hudba - od Ečka až po Let
... 8.11. 2014 o 19:00 v Malom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu sa predstavili netradičné diela
Slovenských skladateľov. Tie zneli v duchu Cage-a, notových a zvukových anomálii a novej hudby 20.
a 21. storočia. To všetko v podaní postbeatovej kapely skupiny Urban Hudák.
... Pavol Bizoň a jeho Akordy a kordy, bolo piate dielo večera. Čo zaznelo, bolo deväť akordov.
Ich variácie a neobvyklé prelínanie s použitím flažoletov. Kordy v názve, mohlo pripomenúť
isté podtrhávanie strún a následný zvuk podobný úderu kordov.
... Večer so skupinou Urban Hudák bol príjemným výletom cez abstraktný svet novej slovenskej hudby.
Ukázal inovatívnosť slovenských skladateľov a ich zmysel pre hľadanie nových zvukov a prácu s nimi.
Michal Huska, blog v denníku SME, 9.11.2014
26.ročník Nová slovenská hudba 2012
Hudobný život o "Noneto, no nie to" na koncerte Quasars Ensemble
... V ten istý deň patrilo Malé koncertné štúdio SRo aj nášmu prominentnému komornému telesu
QUASARS ENSEMBLE. Pôvodná slovenská tvorba je už od vzniku v roku 2008 jeho neodmysliteľným
repertoárovým pilierom a čoraz viacej našich skladateľov komponuje svoje diela priamo preň...
Najrozsiahlejšou a z pohľadu obsadenia a artikulačných nuáns azda najprepracovanejšou kompozíciou večera
bolo Noneto, no nie to od Pavla Bizoňa, jedného z posledných Bokesových absolventov na VŠMU.
Skladbu komponoval adresne pre Quasars Ensemble (ako svoj diplomový projekt), avšak viac ako na
virtuózny potenciál jeho hráčov sa zameral na šírku zvukovej palety, ktorú je možné z komorného
súboru vydolovať. Druhou výraznou črtou skladby je príklon k rytmickej hravosti (prechádzajúcej
miestami až do minimalistickej repetitívnosti). Za precízne naštudovanie a pozorné dirigentské vedenie
patrí kompliment dirigentskému vedeniu Ivana Buffu.
Juraj Bubnáš, Nová slovenská hudba 2012, Warchalovci,Quasars Ensemble a komorné koncerty,
Hudobný život č.1-2/2013, str.25
Ohlas na koncert Quasars Ensemble
na Novej slovenskej hudbe 2012
Quasarovcov a Buffovu cestu sledujem už hodne dlho a znova pripomínam. Je ako víno. Hudbu nielen precíti,
ale aj pochopí. Napadajú ma súvislosti medzi hudbou a matematikou. Evidentné pri dirigovaní Bizoňovej
skladby Noneto no nie to. Vôbec dramaturgia Buffových koncertov prináša nový vietor do slovenskej hudby.
Nové výzvy a motivácie, ale najmä cestu – ako mladého poslucháča postupne dostať k počúvaniu vážnej hudby.
Blog na www.vinylworld.sk , 15.11.2012
Originálny virtuálny most : Suchoň - Bizoň
Twin City Journal o koncerte Suchoň - Bizoň 28.9.2008
... Upozorňujeme na zaujímavý projekt s názvom Suchoň – Bizoň. Mladý skladateľ Pavol Bizoň, poslucháč
Vysokej školy múzických umení v Bratislave, inšpirovaný dielom slovenského velikána, už niekoľko rokov
komponuje skladby, ktoré súčasným hudobným jazykom vzdávajú hold majstrovi Suchoňovi. Na koncerte,
ktorý bude v nedeľu 28. septembra o 16.00 h v petržalskom CC Centre, zaznejú jeho staršie i celkom
nové skladby (tri premiéry). Vznikne virtuálny hudobný most medzi tvorbou uznávaného majstra a mladého
ambiciózneho skladateľa s obrovskou dávkou fantázie a predstavivosti. Interpretmi budú poslucháči VŠMU
a mládežnícky komorný orchester Harmónia pod vedením dirigenta Jindřicha Drmolu a Pavla Bizoňa.
Helena Doktorovová, predsedníčka komisie kultúry Hl. mesta SR Bratislavy, Twin City Journal, 2.9.2009
Košický zlatý poklad 2008 - 20.september 2008
Ohlasy na 24.ročník pesničkovej súťaže
Porota sa na tohtoročnom víťazovi, konštatoval riaditeľ súťaže Juraj Hidvéghy, zhodla jednomyseľne.
Víťazstvo si zo súťaže odniesla Monika Satková z Pezinka. Autorom víťaznej skladby Možno mi je fajn je
Pavol Bizoň. Jemná balada zaujala nielen odbornú porotu, ale aj divákov v sále. Zaujímavo aranžovanej
pesničke s krásnou melodickou linkou výrazne pomohla aj speváčka Monika Satková.
Z hodnotenia 24. ročníka na webovej stránke Košického zlatého pokladu
www.rozhlas.sk/kzp
Dvanásť finalistov sa v ten večer snažilo, ako sa len dalo. Podľa jedného z porotcov - Mariána Čekovského -
všetci ukázali svoj vnútorný svet. "Pri víťazske som mal zimomriavky. Čo je základ. Cítil som pri jej
spievaní najväčší záchvev. Rozhodne mala výborný prejav, text bol pravdivý a veril som jej."
Denník Korzár, 22. 9. 2008
Sooznenie mladých skladateľov
Prehliadka mladých skladateľov, 3.ročník
5.-6.apríl 2008, Štúdio 12
Pravdepodobne najinovatívnejším príspevkom na festivale bola skladba Pavla Bizoňa 10 Pieces
for 10 Musicians and Tea. Jednalo sa zároveň o skladbu s najväčším obsadením; z 10 účinkujúcich
bolo 6 hudobníkov – profesionálov (husle - Víťa Halasů, Miriam Ferenčíková, viola – Júlia Urdová,
violoncello – Irena Morisáková, Jana Šišková, klavír – Pavol Bizoň) a 4 amatéri (Michal Bažalík
– gitara, poháre, pivové fľaše, čítanie, Dominik Sepp – klavír, poháre, čítanie, Barbora Bodnárová
– gitara, poháre, pivové fľaše, čítanie, Michal Bizoň – čaj, šach, klavír). Skladba bola plná
protikladov, ktoré sa však vzájomne doplňujú: 5 hudobných častí – 5 zvukových častí, profesionál
– amatér, biela – čierna, komika – závažnosť, hudba ako súčasť bežného života – bežný život ako
súčasť hudby, racionálne postupy – moment náhody, vizuálna stránka – vnútorný svet... Skladateľ
prejavil bohatú fantáziu vo vytváraní nových zvukov a ich kombinácií. Použíil pritom na hudobné
účely bežné predmety – napr. prípitok s pohármi s vínom vo funkcii bicích nástrojov, naladené pivové
fľaše, hru lyžicou na gitare, šachové figurky... Podľa autora mohli byť všetky použité hudobné
i nehudobné prostriedky chápané ako hlboké symboly, alebo „len tak“ – podľa toho, ako „ďaleko človek
dovidí“. Veľmi zapôsobila zvuková časť s paralelným čítaním 3 rôznych textov, čo mohlo spolu s akýmsi
osudových odbíjaním (hádzanie šachových figuriek do plechovej nádoby) pripomínať pocity človeka
žijúceho vo veľkomeste, ktorý je síce obklopený neustále prúdiacimi zástupmi ľudí, no predsa sa cíti
opustený. Špecifické miesto mali dve časti pre sólový klavír: Interludio vytvorené z fragmentov všetkých
hudobných častí a Postludio, ktoré zobrazovalo hudobný proces Interludia odzadu v grafickej partitúre.
Jana Lindtnerová, Hudobný život č.6/2008
Z recenzie 2. ročníka prehliadky komornej tvorby mladých skladateľov
SOOZVUK
(18. a 19. máj 2007 – Štúdio 12)
Pavol Bizoň (1986), autor vynikajúceho vlaňajšieho Sláčikového kvarteta, sa toho roku predstavil
ďalšou pozoruhodnou skladbou s dosť bizarným názvom (Prepáčte, neviete, kadiaľ sa ide doprava ?)
i obsadením (altsaxofón, elektrická gitara, violončelo a vibrafón). Zvláštne, zvukovo opäť
mimoriadne farebné dielko, elegantne balancujúce na rozhraní viacerých štýlov (sonoristika, minimal
music,či rock-pop-jazzová „alternatíva“) vyznelo efektne aj bez akejkoľvek prvoplánovej snahy o efekt
a zanechalo v poslucháčovi príjemný pocit zážitku z niečoho „iného“.
Peter Hochel
Z recenzie 1. ročníka prehliadky komornej tvorby mladých skladateľov
SOOZVUK
(20. a 21. máj 2006 – Štúdio 12)
. . . Dielo odznelo v kvalitnom naštudovaní Zwiebelovho kvarteta, podobne ako skladba
nasledujúca, Sláčikové kvarteto č. 1 Pavla Bizoňa, patriace nesporne k jedným z vrcholov
prehliadky. Napriek tomu, že ide o skladateľovu kvartetovú prvotinu, každého vnímavého
poslucháča muselo zákonite ohromiť dôkladnou autorovou znalosťou technických
i výrazových možností jednotlivých nástrojov i celého interpretačného média, rovnako však
i nápaditosťou použitých hudobných myšlienok, širokou škálou štýlových resp. žánrových
odkazov a suverénnym zvládnutím najrozličnejších kompozičných techník. Pevnou rukou
profesionálneho „barmana“ namiešaný kokteil z ingrediencií modernej vážnej hudby,
ľudovky i art rocku dokázal skutočne neľahké – byť zaujímavým v každom jednom momente
a udržať publikum v napätí počas celých vyše dvadsiatich minút svojho trvania ! . . .
Peter Hochel