RECENZIE A OHLASY

___________________________________








Premiéra skladby Noneto, no nie to
Quasars Ensemble diriguje Ivan Buffa




Projekt "SUCHOŇ-BIZOŇ" pri príležitosti
100.výročia narodenia Eugena Suchoňa





M. Satková na KZP 2008

Monika Satková na Košickom zlatom
poklade 2008 spieva víťaznú pesničku
Možno mi je fajn








Premiéra 10 Pieces for 10 Musicians and Tea



S violončelistom Andrejom Gálom




Po premiére Sláčikového kvarteta č.1
v podaní Zwiebelovho kvarteta



Recenzia skladby Akordy a kordy
na CD Elektrická gitara

"Akordy a kordy" (7:13) představují kompozičně složité dílko, jež napsal Pavol Bizoň, sestavené z neobyčejných (dokonce spektrálnich) souzvuku tónu a akordových řetězu, jejich proměnlivých dozvuku, dynamiky, rytmické a zvukové intenzity. To vše vytváří širokou škálu nálad - od útočných, uzurpátorských, až po mediativní.

Jan Hocek: Attila Tverďák a jeho perfektní elektrická kytara, 29.6.2015, Alba 1114

27.ročník Nová slovenská hudba 2014
Nová slovenská hudba - od Ečka až po Let

... 8.11. 2014 o 19:00 v Malom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu sa predstavili netradičné diela Slovenských skladateľov. Tie zneli v duchu Cage-a, notových a zvukových anomálii a novej hudby 20. a 21. storočia. To všetko v podaní postbeatovej kapely skupiny Urban Hudák.
... Pavol Bizoň a jeho Akordy a kordy, bolo piate dielo večera. Čo zaznelo, bolo deväť akordov. Ich variácie a neobvyklé prelínanie s použitím flažoletov. Kordy v názve, mohlo pripomenúť isté podtrhávanie strún a následný zvuk podobný úderu kordov.
... Večer so skupinou Urban Hudák bol príjemným výletom cez abstraktný svet novej slovenskej hudby. Ukázal inovatívnosť slovenských skladateľov a ich zmysel pre hľadanie nových zvukov a prácu s nimi.

Michal Huska, blog v denníku SME, 9.11.2014

26.ročník Nová slovenská hudba 2012
Hudobný život o "Noneto, no nie to" na koncerte Quasars Ensemble

... V ten istý deň patrilo Malé koncertné štúdio SRo aj nášmu prominentnému komornému telesu QUASARS ENSEMBLE. Pôvodná slovenská tvorba je už od vzniku v roku 2008 jeho neodmysliteľným repertoárovým pilierom a čoraz viacej našich skladateľov komponuje svoje diela priamo preň... Najrozsiahlejšou a z pohľadu obsadenia a artikulačných nuáns azda najprepracovanejšou kompozíciou večera bolo Noneto, no nie to od Pavla Bizoňa, jedného z posledných Bokesových absolventov na VŠMU. Skladbu komponoval adresne pre Quasars Ensemble (ako svoj diplomový projekt), avšak viac ako na virtuózny potenciál jeho hráčov sa zameral na šírku zvukovej palety, ktorú je možné z komorného súboru vydolovať. Druhou výraznou črtou skladby je príklon k rytmickej hravosti (prechádzajúcej miestami až do minimalistickej repetitívnosti). Za precízne naštudovanie a pozorné dirigentské vedenie patrí kompliment dirigentskému vedeniu Ivana Buffu.

Juraj Bubnáš, Nová slovenská hudba 2012, Warchalovci,Quasars Ensemble a komorné koncerty, Hudobný život č.1-2/2013, str.25

Ohlas na koncert Quasars Ensemble
na Novej slovenskej hudbe 2012

Quasarovcov a Buffovu cestu sledujem už hodne dlho a znova pripomínam. Je ako víno. Hudbu nielen precíti, ale aj pochopí. Napadajú ma súvislosti medzi hudbou a matematikou. Evidentné pri dirigovaní Bizoňovej skladby Noneto no nie to. Vôbec dramaturgia Buffových koncertov prináša nový vietor do slovenskej hudby. Nové výzvy a motivácie, ale najmä cestu – ako mladého poslucháča postupne dostať k počúvaniu vážnej hudby.

Blog na www.vinylworld.sk , 15.11.2012

Originálny virtuálny most : Suchoň - Bizoň
Twin City Journal o koncerte Suchoň - Bizoň 28.9.2008

... Upozorňujeme na zaujímavý projekt s názvom Suchoň – Bizoň. Mladý skladateľ Pavol Bizoň, poslucháč Vysokej školy múzických umení v Bratislave, inšpirovaný dielom slovenského velikána, už niekoľko rokov komponuje skladby, ktoré súčasným hudobným jazykom vzdávajú hold majstrovi Suchoňovi. Na koncerte, ktorý bude v nedeľu 28. septembra o 16.00 h v petržalskom CC Centre, zaznejú jeho staršie i celkom nové skladby (tri premiéry). Vznikne virtuálny hudobný most medzi tvorbou uznávaného majstra a mladého ambiciózneho skladateľa s obrovskou dávkou fantázie a predstavivosti. Interpretmi budú poslucháči VŠMU a mládežnícky komorný orchester Harmónia pod vedením dirigenta Jindřicha Drmolu a Pavla Bizoňa.

Helena Doktorovová, predsedníčka komisie kultúry Hl. mesta SR Bratislavy, Twin City Journal, 2.9.2009

Košický zlatý poklad 2008 - 20.september 2008
Ohlasy na 24.ročník pesničkovej súťaže

Porota sa na tohtoročnom víťazovi, konštatoval riaditeľ súťaže Juraj Hidvéghy, zhodla jednomyseľne. Víťazstvo si zo súťaže odniesla Monika Satková z Pezinka. Autorom víťaznej skladby Možno mi je fajn je Pavol Bizoň. Jemná balada zaujala nielen odbornú porotu, ale aj divákov v sále. Zaujímavo aranžovanej pesničke s krásnou melodickou linkou výrazne pomohla aj speváčka Monika Satková.

Z hodnotenia 24. ročníka na webovej stránke Košického zlatého pokladu
www.rozhlas.sk/kzp

Dvanásť finalistov sa v ten večer snažilo, ako sa len dalo. Podľa jedného z porotcov - Mariána Čekovského - všetci ukázali svoj vnútorný svet. "Pri víťazske som mal zimomriavky. Čo je základ. Cítil som pri jej spievaní najväčší záchvev. Rozhodne mala výborný prejav, text bol pravdivý a veril som jej."

Denník Korzár, 22. 9. 2008

Sooznenie mladých skladateľov
Prehliadka mladých skladateľov, 3.ročník
5.-6.apríl 2008, Štúdio 12

Pravdepodobne najinovatívnejším príspevkom na festivale bola skladba Pavla Bizoňa 10 Pieces for 10 Musicians and Tea. Jednalo sa zároveň o skladbu s najväčším obsadením; z 10 účinkujúcich bolo 6 hudobníkov – profesionálov (husle - Víťa Halasů, Miriam Ferenčíková, viola – Júlia Urdová, violoncello – Irena Morisáková, Jana Šišková, klavír – Pavol Bizoň) a 4 amatéri (Michal Bažalík – gitara, poháre, pivové fľaše, čítanie, Dominik Sepp – klavír, poháre, čítanie, Barbora Bodnárová – gitara, poháre, pivové fľaše, čítanie, Michal Bizoň – čaj, šach, klavír). Skladba bola plná protikladov, ktoré sa však vzájomne doplňujú: 5 hudobných častí – 5 zvukových častí, profesionál – amatér, biela – čierna, komika – závažnosť, hudba ako súčasť bežného života – bežný život ako súčasť hudby, racionálne postupy – moment náhody, vizuálna stránka – vnútorný svet... Skladateľ prejavil bohatú fantáziu vo vytváraní nových zvukov a ich kombinácií. Použíil pritom na hudobné účely bežné predmety – napr. prípitok s pohármi s vínom vo funkcii bicích nástrojov, naladené pivové fľaše, hru lyžicou na gitare, šachové figurky... Podľa autora mohli byť všetky použité hudobné i nehudobné prostriedky chápané ako hlboké symboly, alebo „len tak“ – podľa toho, ako „ďaleko človek dovidí“. Veľmi zapôsobila zvuková časť s paralelným čítaním 3 rôznych textov, čo mohlo spolu s akýmsi osudových odbíjaním (hádzanie šachových figuriek do plechovej nádoby) pripomínať pocity človeka žijúceho vo veľkomeste, ktorý je síce obklopený neustále prúdiacimi zástupmi ľudí, no predsa sa cíti opustený. Špecifické miesto mali dve časti pre sólový klavír: Interludio vytvorené z fragmentov všetkých hudobných častí a Postludio, ktoré zobrazovalo hudobný proces Interludia odzadu v grafickej partitúre.

Jana Lindtnerová, Hudobný život č.6/2008

Z recenzie 2. ročníka prehliadky komornej tvorby mladých skladateľov SOOZVUK
(18. a 19. máj 2007 – Štúdio 12)

Pavol Bizoň (1986), autor vynikajúceho vlaňajšieho Sláčikového kvarteta, sa toho roku predstavil ďalšou pozoruhodnou skladbou s dosť bizarným názvom (Prepáčte, neviete, kadiaľ sa ide doprava ?) i obsadením (altsaxofón, elektrická gitara, violončelo a vibrafón). Zvláštne, zvukovo opäť mimoriadne farebné dielko, elegantne balancujúce na rozhraní viacerých štýlov (sonoristika, minimal music,či rock-pop-jazzová „alternatíva“) vyznelo efektne aj bez akejkoľvek prvoplánovej snahy o efekt a zanechalo v poslucháčovi príjemný pocit zážitku z niečoho „iného“.

Peter Hochel

Z recenzie 1. ročníka prehliadky komornej tvorby mladých skladateľov SOOZVUK
(20. a 21. máj 2006 – Štúdio 12)

. . . Dielo odznelo v kvalitnom naštudovaní Zwiebelovho kvarteta, podobne ako skladba nasledujúca, Sláčikové kvarteto č. 1 Pavla Bizoňa, patriace nesporne k jedným z vrcholov prehliadky. Napriek tomu, že ide o skladateľovu kvartetovú prvotinu, každého vnímavého poslucháča muselo zákonite ohromiť dôkladnou autorovou znalosťou technických i výrazových možností jednotlivých nástrojov i celého interpretačného média, rovnako však i nápaditosťou použitých hudobných myšlienok, širokou škálou štýlových resp. žánrových odkazov a suverénnym zvládnutím najrozličnejších kompozičných techník. Pevnou rukou profesionálneho „barmana“ namiešaný kokteil z ingrediencií modernej vážnej hudby, ľudovky i art rocku dokázal skutočne neľahké – byť zaujímavým v každom jednom momente a udržať publikum v napätí počas celých vyše dvadsiatich minút svojho trvania ! . . .

Peter Hochel